Táto práca (SOČ) je na tomto blogu zverejnená ako moja práca, vzťahujú sa na ňu všetky autorské práva, nie je dovolené kopírovať ju a akokoľvek ju zneužívať. Plagiátorstvo je trestné!
Gymnázium, Bernolákova 37, 942 01 Šurany
Stredoškolská odborná činnosť
Ľudový odev
Čestné vyhlásenie
Čestne vyhlasujem, že som prácu na tému ,,Ľudový odev" vypracovala sama, s pomocou konzultanta a s použitím uvedenej literatúry.
..............................................
podpis autora
Poďakovanie
Týmto chcem poďakovať svojmu konzultantovi Mgr. Vojtechovi Slobodníkovi za pomoc pri písaní tejto práce.
Obsah
0 Úvod
1 Problematika a prehľad literatúry
1.1 Regióny Slovenska
1.2 Faktory formovania kultúrnych regiónov Slovenska
1.2.1 Prírodné faktory
1.2.2 Urbanizácia a prechod do miest
1.2.3 Migrácie obyvateľstva
1.2.4 Zloženie obyvateľstva
1.2.5 Konfesionálna príslušnosť
1.2.6 Historické udalosti
1.3 Ľudový odev
1.3.1 História a vývoj ľudového odevu
1.3.2 Odevné súčasti
1.3.2.1 Odevné súčasti všeobecne
1.3.2.2 Obuv
1.3.2.3 Účesy a pokrývky hlavy
1.3.3 Zdobenie ľudového odevu
2. Ciele práce
3. Materiál a metodika
4. Výsledky práce a diskusia
5. Závery práce
6. Zhrnutie
7. Resumé
Zoznam použitej literatúry
Prílohy
Úvod
Ľudový odev tvorí neodškriepiteľnú súčasť ľudovej kultúry Slovenska. Kroj, ako nazývame ľudový odev je hmatateľný dôkaz a odkaz po našich predkoch. Len veľmi málo ľudí vie o krojoch niečo viac, ako len to, že to bol odev našich ,,praotcov“. Preto sme sa rozhodli spracovať túto tému v SOČ. Chceme poukázať na dôležitosť ľudového odevu, pretože práve on je nositeľom umenia a života našich predkov. Práve v ľudovom odeve boli zachytené prvky šikovnosti a zručnosti našich pramatiek. Dôležitosť a účelnosť odevu sa prejavovala v každodennom živote, pri práci. Aj v dnešnej dobe sa vraciame ku tradíciám našich predkov, kroje teda nie sú len zabudnuté kusy oblečenia, ale sú živým posolstvom, ktoré je treba posúvať ďalej.
V našej práci sme chceli čitateľov informovať o tom, čo ovplyvňovalo a formovalo výzor ľudového odevu. Okrem toho sme poukázali aj na to, ako sa ktoré časti ľudového odevu nazývali, kedy sa nosili a aký mali význam.
Touto prácou sme chceli zaujať čo možno najširší okruh čitateľov, najmä mladých ľudí. Chceli sme znovu oživiť záujem o tradíciu a kus nášho národného povedomia.
1. Problematika a prehľad literatúry
1.1 Regióny Slovenska
Poloha Slovenska v centre Európy ho predurčila, že sa stalo križovatkou západoeurópskej a východoeurópskej kultúry s prvkami nížinných i horských kultúrnych foriem. Tradičná kultúra Slovenska sa formovala na pozadí európskych dejín, za súčinnosti viacerých etník a v kontakte s kultúrnymi tradíciami krajín obklopujúcich Slovensko. Na relatívne malom území Slovenska tak vznikli rôznorodé a zároveň vnútorne diferencované kultúrne regióny.
Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska charakterizuje región ako ,,oblasť s výskytom javu alebo súboru javov v charakteristickej, preň vlastnej skladbe.“ Územie Slovenska sa podľa toho rozčlenilo na deväť regiónov. Základom tohto členenia je západoslovenská, stredoslovenská a východoslovenská oblasť, pričom každá z nich je rozčlenená na tri regióny – horský, nížinný, a zmiešaný (resp. bližšie nešpecifikovaný).
Dôležitými faktormi boli jazyk a celá štruktúra ľudovej kultúry – prevládajúci spôsob zamestnania, bývanie, odev, obradová kultúra a folklór. To integrovalo spoločenstvá do väčších celkov – regiónov. ,,Pri vnímaní kultúrnych regiónov Slovenska najviac vystupuje do popredia bývalé administratívne členenie na župy, ktoré do istej miery rešpektovalo aj prírodné pomery a po stáročia určovalo spolupatričnosť obyvateľov jednotlivých častí aj prostredníctvom spoločného územného názvu.“ (Beňušková a kolektív, 1998, s. 11)
Regióny Slovenska
- Záhorie a oblasť Myjavskej pahorkatiny
- Podunajsko
- Oblasť medzi Malými Karpatmi a Váhom
- Ponitrie
- Tekov
- Stredné Považie a Kysuce
- Orava
- Turiec
- Liptov
- Podpoľanie a Horehronie
- Hont
- Novohrad
- Gemer a Malohont
- Spiš
- Šariš
- Abovsko-turnianska oblasť
- Zemplín
1.2 Faktory formovania kultúrnych regiónov Slovenska
Vývin tradičnej kultúry na Slovensku ovplyvnili viaceré faktory, niektoré dlhodobé, iné len epizódne, avšak všetky zanechali na kultúre a spôsobe života trvalé zmeny.
Na formovanie kultúrnych regiónov vplývali najmä prírodné a klimatické podmienky, administratívne členenie krajiny, etnické a konfesionálne faktory, migračné prúdy a kolonizácie, historické udalosti, ale aj vplyv miest a lokálnych kultúrnych centier.
1.2.1 Prírodné faktory
,,Slovensko sa z kultúrneho i geografického hľadiska nachádza na rozhraní dvoch veľkých európskych geografických oblastí – nížinnej a horskej. Nížinná časť súvisí s panónskou a potiskou zónou, zasahuje aj časť Moravy, Rakúska, Maďarska, Chorvátska a Srbska. Vyznačuje sa priaznivými klimatickými a pôdnymi podmienkami. Teplejšie podnebie podmienilo používanie ľahšieho plátenného odevu. Kultúru nížinných oblastí ovplyvnila aj slovensko-maďarská kontaktná zóna. Hornatá oblasť, pokrývajúca väčšinu Slovenska, je súčasťou tzv. karpatského oblúka. Kultúrne presahuje na Moravu, do Poľska a na Ukrajinu, charakter kultúry ovplyvnili horšie pôdne a chladnejšie klimatické podmienky.“ (Beňušková a kolektív, 1998, s.13-14) Drsnejšie podmienky podmienili výrobu odevu z teplejších materiálov – vlny a kožušín.
Poloha Slovenska ovplyvnila aj rozdiely medzi západnou a východnou časťou územia. V niektorých miestach sa kultúra Slovenska stretáva s podstatne odlišnými susednými kultúrami. Západoslovenské regióny charakterizuje nížinný typ kultúry, čerpajúci vzory z oblasti Viedne, Bratislavy a západoslovenských miest. Úzky kontakt medzi mestami, rýchle spriemyselňovanie a vybudovaná dopravná sieť – to ovplyvnilo, že do tejto oblasti rýchlejšie prenikali prvky života iných kultúr. Do tanečného a hudobného folklóru prenikali západoeurópske vplyvy. Zachovali sa tu však niektoré tradície.
Stredoslovenská kultúra je ovplyvnená horským prostredím. Východoslovenská oblasť je charakteristické prvkami nížinnými i horskými.
1.2.2 Urbanizácia a prechod do miest
Mestá predstavovali centrum remeselnej výroby, obchodu a vzdelanosti. Sprostredkúvali styk obyvateľov, ale aj výmenu najmä materiálnych zložiek kultúry. Na formovanie tradičnej kultúry sa podieľali malé mestečká, ktorých kultúra a spôsob života sa podobal spôsobu života a kultúre na vidieku.
Koncom 19. storočia a v 20. storočí nastal prílev obyvateľstva do miest a mestská kultúra čoraz viac ovplyvňovala aj širšie okolie miest. Proces urbanizácie so sebou niesol kvalitatívny zásah do spôsobu života obyvateľstva a tradičnej kultúry. Väzby vidieckeho obyvateľstva na mestské prostredie sa prejavili v narušení tradícií.
1.2.3 Migrácie obyvateľstva
Migrácie obyvateľstva výrazne napomáhali k vzájomnému kultúrnemu obohacovaniu a výmene. Zväčša to boli migrácie v rámci kolonizačných a osídľovacích vĺn, emigrácie, najmä dočasné, ktoré priniesli inovačné prvky. Priaznivé prírodné podmienky prilákali na Slovensko obyvateľstvo rôzneho etnického pôvodu. Mnohé úrodné územia a oblasti bohaté na nerastné suroviny osídľovali cudzí kolonisti.
Prvá vlna kolonizácie sa na Slovensku prejavila v 12. storočí, ktorá priviedla na naše územie najmä osídlencov z Nemecka. Priniesli k nám vyspelé súdnictvo, obchod, remeselníctvo, vyspelú gotickú kultúru, združovanie do cechov.
Ďalšou fázou osídľovania Slovenska bola valaská kolonizácia. Valasi priniesli salašnícky spôsob života. Ich vplyv sa premietol aj vo folklóre, v ľudovej výrobe a často je považovaná za charakteristickú pre slovenskú ľudovú kultúru.
Ďalšia výraznejšia kolonizácia bola inoetická kolonizácia agrárneho charakteru pochádzajúca z Chorvátska. V 20. storočí južné a stredné Slovensko osídľovali bulharskí záhradníci, špecializovali sa na pestovanie zeleniny.
Nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky prinútili mnoho obyvateľov k vysťahovaniu. Od konca 17. storočia nadobudlo masový charakter sťahovanie sa na Dolnú zem. Od polovice 19. storočia a v prvej polovici 20. storočia vysťahovalci smerovali do Ameriky. Inovácie do tradičnej kultúry však prinášali navrátilci – Amerikáni.
Pracovné migrácie krátkodobejšieho charakteru predstavovali kultúrne kontakty medzi obyvateľmi jednotlivých regiónov Slovenska. Inovácie priniesli migranti najmä v architektúre, odeve, strave a vo folklóre.
1.2.4 Zloženie obyvateľstva
Z hľadiska etnickej skladby žilo na Slovensku okrem Slovákov aj maďarské, české, ukrajinské a rusínske, rómske a nemecké etnikum.
Maďari obývajú prevažne južné Slovensko pozdĺž hranice s Maďarskom. Severnejšie obývajú okolie Nitry a Košíc. V miestach vzdialených od mestských centier si Maďari pomerne dlho udržiavali tradičné prejavy svojej kultúry.
Severovýchod a východ Slovenska obývajú prevažne Rusíni - Ukrajinci. Sú potomkami východných Slovanov. Ich významnou črtou bolo pravoslávne náboženstvo.
Rómovia – Cigáni žijú roztrúsení po celom území Slovenska. Na Slovensku sa prvý krát spomínajú v roku 1322. Vo väčšine európskych krajín boli postavení mimo zákona, preto hľadali útočisko v Uhorsku. Kočovanie im bolo definitívne zakázané roku 1958, na základe zákona z tohto roku im boli násilne odňaté kolesá z vozov. Kočovní Rómovia sa venovali priekupníctvu s koňmi, vešteniu a prilepšovali si drobnými krádežami. Usadlí Rómovia sa zaoberali muzikanstvom, kováčstvom, košikárstvom, pálením tehál, korytárstvom a príležitostnými pomocnými prácami, to všetko sa odrazilo aj v slovenskej kultúre.
1.2.5 Konfesionálna príslušnosť
Náboženská príslušnosť ovplyvnila mnohé zvyky, ktoré sa formovali v jednotlivých regiónoch. Do Druhej svetovej vojny žili v každom regióne príslušníci minimálne troch rozličných konfesií.
Dominantnou cirkvou na Slovensku je rímskokatolícka. Tradičné oblasti katolicizmu sú Kysuce, horná Orava, dolný Liptov, Horná Nitra, južné Záhorie, Trnava, Nitra a okolie a Spiš. Katolicizmus podmienil rozvoj sviatkovania a zdobenia, kult svätcov, návštevy pútí, drobnú sakrálna architektúru, šíril aj betlehemské hry a koledy.
Evanjelici augsburského vyznania (luteráni) sa na Slovensku sformovali v 16. storočí. Reakciou zo strany katolíkov bola protireformácia. Prejavili sa na slovensko-moravskom pohraničí, na dolnej Orave, v Turci, v hornom Liptove, v Novohrade, na Gemeri a na Malohonte. Oproti katolíkom sa prejavovali jednoduchosťou a racionalitou, mali menej okázalé sviatky, neuznávali kult svätých, bola menšia zdobnosť interiérov a odevu. prejavilo sa to aj v nižšom počte detí a vo vyššej vzdelanosti.
Reformovaná cirkev (kalvíni) sú najpočetnejší na juhu Slovenska. ,,V tradičnej kultúre sa pragmatický prístup kalvínov prejavil v menšom akcente na sviatkovanie, menej pestrom odeve zdobenom hodnotnými šperkami, jednodetným systémom, endogamiou a vyšším sociálnym statusom.“ (Beňušková a kolektív, 1998, s. 22)
Na juhozápadnom Slovensku sa usídlili habáni (sekta anabaptistov - novorkstencov). Do kultúry Slovenska sa zapísali najmä svojou remeselnou zručnosťou.
,,Pravoslávna cirkev sa v roku 1054 ako ortodoxná východná byzantská vetva kresťanstva definitívne odčlenila od rímskeho katolicizmu. Na Slovensku sa pôvodne viazala najmä na rusínsko-ukrajinské etnikum, ktoré v rámci kolonizácie na valaskom práve osídlilo severovýchodné oblasti Slovenska.“ (Beňušková a kolektív, 1998, s. 22) Z kultúrneho hľadiska sa ich vplyv prejavil v sakrálnych stavbách a výtvarnom umení. Súčasťou pravoslávnej, aj gréckokatolíckej cirkvi je navštevovanie pútnických miest. Gregoriánsky chorál ovplyvnil spevnú kultúru a známy je aj pravoslávny juliánsky kalendár a ich osobitosti sa prejavujú aj v obradových jedlách.
Spoločenský život a kultúru Slovenska dotvárajú židia, ale vzhľadom na ich rozptýlenie, rodinnú a náboženskú uzavretosť sa len málo podieľali na formovaní regionálnych osobitostí – prispela k tomu aj ich spoločenská a politická diskriminácia.
1.2.6 Historické udalosti
Na formovanie regionálnych osobitostí v neposlednom rade podpísali aj historické udalosti ako vrchnostenské nariadenia, spoločensko-politické dianie, epidémie, živelné pohromy, vojny, hnutia a aktivity významných osobností. (Beňušková a kolektív, 1998, s. 23)
1.3 Ľudový odev
Odev patrí medzi podstatné prejavy hmotnej kultúry celého ľudstva. Štruktúra a výrazové prostriedky odevu vždy reagovali a vyjadrovali konkrétne historicko-ekonomické podmienky a zmeny v jednotlivých národoch – vzťahy medzi spoločnosťou, hospodárstvom a kultúrou. Odev často manifestoval svetonázor a životný štýl.
Jedným z najvýraznejších prvkov slovenskej ľudovej kultúry je oblečenie roľníkov, ktoré označujeme ako ľudový odev, alebo kroj. Ľudový odev je úzko prepojený s históriou národa a s jeho spôsobom života. V priebehu stáročí vznikol odev, ktorý sa menil v závislosti od charakteru zamestnania, spôsobu života i estetického cítenia ľudí.
Slovenský ľudový odev sa v línii času stával námetom pre mnohých zberateľov, spisovateľov i národovcov. Predstavu o ľudovom odeve nám poskytujú archeologické, historické, jazykovedné pramene - fotografie, názvoslovie odevných súčastí, súpisy, testamenty, listiny atď.
1.3.1 História a vývoj ľudového odevu
Vznik a vývoj ľudového odevu ovplyvnili najmä geografické a klimatické podmienky. Príroda však poskytla prvotný a potrebný materiál na zhotovenie odevu – kože, kožušiny (najmä oviec), rastlinné a živočíšne vlákna (ľan, konope, ovčia vlna).
Na vývoj ľudového odevu vplývali aj iné znaky, ako príslušnosť k pohlaviu, vek, rodinný stav, druh práce a zamestnania, spoločenská a triedna príslušnosť, náboženstvo, vplyv cudzích módnych ,,trendov“. Spojením týchto faktorov sa postupne diferencoval dnešný obraz ľudového odevu.
Z historických prameňov môžeme usúdiť, že odev sedliakov bol až do 18. storočia jednoduchý, neobsahoval nijaké cenné materiály, nebol zdobený, pričom vyššie vrstvy sa zdobili vzácnymi šperkami a drahými materiálmi.
Strih i zošívanie súčastí ľudového odevu vychádzal z ich štruktúry. Na postavu sa prispôsobovali jednoduchým ovíjaním, riasením alebo zavesením na plecia. Aby sa plátno nestrapkalo, okraje sa spevňovali obšívaním, vystrapkávaním a uväzovaním voľných nití do strapcov. Vlnené tkaniny sa vo vode ubíjaním plstili, pričom vznikalo súkno. Strihy vychádzali z proporcií tela, z technológie a štruktúry materiálu a zo spôsobu spracovania. Účelové zošitie a švy sa stali námetmi budúcej výroby.
Triedne a spoločenské rozvrstvenie obyvateľstva sa odrazilo i na odievaní nižšej a vyššej šľachty, zemanov, mešťanov, remeselníkov, baníkov, roľníkov. Najhmatateľnejším dôkazom spoločenskej a majetkovej diferenciácie bol práve odev – dobové kresby často zachytávajú odev šľachtica, zemana, mešťana a sedliaka.
1.3.2 Odevné súčasti
Súčasti krojov z 19. – 20. storočia sú výsledkom zložitého vývoja. Na výzore krojov sa prejavili vplyvy prvkov, ktoré boli prevzaté z iných spoločenských vrstiev, cudzích etník, od kolonizátorov, čo sa prejavilo aj na ich pomenovaní.
1.3.2.1 Odevné súčasti všeobecne
K vývojovo najstarším súčastiam mužského ľudového odevu patria gate a plátenná košeľa, súkenné nohavice, a rôzne druhy trojštvrťových i dlhých kabátov, kožúšky bez rukávov, kratšie, aj dlhšie kožuchy, peleríny a čiapky.
U žien je to plátenná spodnica, oplecko (rukávce), košeľa, zástera, sukňa, čepiec, vlnené zástery, súkenné trojštvrťové i dlhé kabáty a kabátiky, kožúšky bez rukávov, trojštvrťové a dlhé kožuchy.
Novšie súčasti odevu sú prebraté, viažu sa na dovážané, domáce i kupované materiály. Ich využitie sa viaže napríklad k sviatočnému odevu. Ich názvy prezrádzajú cudzí vplyv (šurc, ľajblík, brusľak, vizitka, mentienka). Patrí sem aj obuv, pokrývka hlavy a spôsob úpravy účesu.
1.3.2.2 Obuv
Na výrobu najstaršej obuvi boli využívané domáce materiály – koža, drevo, plátno, ovčia vlna a pod. Medzi najstaršie druhy obuvi, ktoré sa zachovali sú krpce. Boli znakom roľníkov, najmä z horských oblastí. Podobne zo súkna šili aj tzv. kolcúny. Neskôr sa využívali ,,slovenské“ čižmy s mäkkou lýtkovou sárou a bočnými švami. Pracovnou obuvou boli dreváky (drevená podošva, kožený zvršok). Najjednoduchšou formou plátennej obuvi sú onuce (pruhy plátna ovinuté okolo chodidla).
Ľudia v lete pracovali bosí, deti až do predškolského veku topánky nenosili, alebo len jednoduchú súkennú obuv. Čižmy bola sviatočná obuv.
1.3.2.3 Účesy a pokrývky hlavy
Najstarší známy druh pokrývky hlavy u mužov je homoľovitá čiapka, veľmi podobné dnešnej kožušinovej baranici. Veľmi obľúbená bola kožená čiapka podšitá barančinou. Nosili sa aj plstené klobúky rôznych tvarov, aj s užšou strieškou.
Pramene dokazujú u mužov splývavé vlasy, dlhé po plecia, najčastejšie v ľudových vrstvách. Dlhé vlasy pretrvali najmä v odľahlejších častiach u starších mužov. Vlasy boli rozdelené na pútec, nad sluchami sa niekedy uväzovali do uzlov, aby nepadali do očí. Na strednom Slovensku si muži zapletali vlasy do štyroch vrkočov. Dlhé vlasy sa mastili slaninou, maslom, aby sa leskli a držali účes. Muži chodili zväčša oholení, len starší muži na dedine mali ojedinele fúzy.
U žien boli rozdiely medzi úpravou vlasov vydatých a slobodných žien. Dievčatá si zaplietli vlasy do vrkoča z dvoch až siedmych prameňov a vpletali si do nich stuhy a tkanice. Na západnom Slovensku si česali dva vrkoče, ktoré si oplietli okolo hlavy. Znakom dospelosti dievčaťa bolo nosenie venca, party. Mladá žena bola počas svadby začepčená a odvtedy nesmela chodiť s nepokrytou hlavou. Účes vydatých žien bol zložitejší. Podľa formy účesu sa odvodil aj názov (grguľa, rohy, kita, kički, chomľa, kotúčka a pod.). Účesy si vyžadovali veľa času na úpravu, preto sa ženy česali len raz za týždeň a to v nedeľu.
1.3.3 Zdobenie ľudového odevu
Výzdoba ľudového odevu úzko súvisí s jeho rozvojom. Kroje prijímali prvky z uniforiem a dobového odevu. u mužov to boli mentieky, vesty, šnurovacie nohavice a iné, u žien živôtiky, kabátiky a pod.
Časti odevu sa postupne začali aj zdobiť (šnurovanie, aplikácie a pod.). výšivka vznikala z pôvodných účelových švov a dostala sa až na úroveň ornamentálne i kompozične veľmi vysokú. Často na zdobenie bola potrebná veľká zručnosť. Takmer na celom Slovensku, okrem juhozápadného, vyšívali všetky deti už od 8.-10. roku.
Historické správy dokladajú existenciu obradového sobášneho odevu, ktorého výnimočnosť charakterizovali drahé materiály (jemné súkno, brokát, party, stuhy). Vyvinul sa však z pracovného odevu, o ktorom vieme menej. Dlho v ňom však pretrvávali najstaršie súčasti a materiály, vznikol z potreby ochrániť telo pred chladom. Svadobný odev sa od pracovného začal odlišovať až v 20. storočí, dovtedy sa odlišoval iba novými neobnosenými časťami.
S prenikaním kupovaných materiálov sa začali zmeny v odievaní napr. podľa veku (mladí – pestré farby, starí – tmavé farby).
Dodnes sa zachoval zvyk, že si starí ľudia chystajú do truhly kroj. Mladých chlapcov a dievčatá pochovávali v svadobnom kroji.
Iba odev pastierov si najdlhšie zachoval prvky, ktoré v odeve roľníkov už zanikli (súkenné vrchné súčasti, obuv, opasky, spony, kapsy a pod.).
2. Ciele práce
Hlavným cieľom našej práce bolo zaujať čo najviac ľudí. Chceli sme pozdvihnúť význam nášho hmotného kultúrneho dedičstva a vzbudiť záujem, najmä mladých, o ľudovú kultúru a folklór. Chceli sme upriamiť pozornosť na rozdiely vo forme ľudového odevu v rôznych regiónoch Slovenska, pretože každý kraj mal svoje vlastné špecifiká.
Sledovali sme informovanosť mladých i starších ľudí, čo sa týka ľudového odevu. Zaznamenávali sme aj aké kultúrne podujatia sa na tému folkór v našom regióne konali. Zaujímali nás rozdiely medzi regiónmi – kde sú ľudia o foklóre a ľudovom odeve lepšie informovaní.
Pozorovali sme aj rozdiely v záujme o ľudovú kultúru medzi ľuďmi, ktorí pochádzali z mestského a vidieckeho prostredia. Zameriavali sme sa na rôzne vekové skupiny, na rôzne typy ľudí, čo sa týka pohlavia, vzdelania, príslušnosti a naše zistenia sme spracovali vo výsledkoch a záveroch práce.
3. Materiál a metodika
V našej práci sme čerpali z knižného a obrazového materiálu, ktorého sme mali dosť. Prvý krok v písaní tejto práce bolo práve získanie týchto kníh, potom sme si ich preštudovali a neskôr sme z nich vyhotovili zápisy a poznámky.
K vypracovaniu tejto témy nám pomohla aj ústna slovesnosť, či spomienky a pamäti starších občanov, ale aj súčasných členov niektorých folklórnych súborov. Mali sme však aj hmotný materiál, skutočné ľudové kroje a nástroje.
Poslúžili nám aj výstavy, ktoré sú v okolitých obciach a mestách. Pri práci nám pomohli aj zborníky, spevníky, listiny a testamenty, obrazy a fotografie. Čerpať sa dalo aj z umeleckých diel, kde sú kroje často veľmi detailne opisované. Dokonca sme uskutočnili aj anketu a dotazníkový test.
Všetky tieto informácie sme spracovali do konečnej podoby.
4. Výsledky práce a diskusia
V našej práci sme opisovali problém, ktorý je všeobecne známy, ale predsa nie je veľmi opisovaný. Riešili sme problém ľudového odevu, o ktorom vedia všetci, ale predsa sú to informácie len veľmi útržkovité, až nedostačujúce. V problematike sme spracovali teoretické poznatky o krojoch, avšak naše zistenia siahajú ďalej.
V anketových otázkach sme sa pýtali ľudí na to, aký majú vzťah k ľudovej kultúre, či ich zaujíma táto problematika. Naše zistenia neboli úplne nečakané, ale predsa boli aj trochu potešujúce. Môžeme zhodnotiť, že aj keď boli aj takí, ktorí o tejto veci nevedeli takmer vôbec nič, boli aj takí, ktorí sa v tejto téme vyznali veľmi dobre, ba dali by sa označiť až za fanúšikov, pričom to často boli aj mladí ľudia. Týmto sa teda naše zistenia vykompenzovali. Opýtaní mali poväčšine celkom dobré informácie a poznatky aj v oblasti, v ktorej sme nečakali, vedeli presné názvy istých kusov oblečenia. Samozrejme sme spozorovali, že starší občania majú o tejto tematike lepšie poznatky, ale musíme to zhodnotiť objektívne a posúdiť, že ani mladí ľudia nie sú v tejto téme úplne stratení.
Zatiaľ čo mnohí si myslia, že dnešná mládež počúva iba hudbu typu hip-hop, rock, punk, či pop, mýlia sa, mnohí sa živo zaujímajú o folklór, ľudové piesne, či tance. Mnohí ľudia sa však našim pričinením začali o túto problematiku živšie zaujímať, možno preto, že ich zarazilo, že nevedeli odpovedať. Istým spôsobom sme ich donútili nad tým uvažovať.
Zistili sme, že o ľudovom odeve sú predsa len lepšie informované ženy, a po väčšine z vidieckeho prostredia. Spozorovali sme však, že drvivá väčšina má v mysli zafixovaný istý obraz ľudového odevu a tým hodnotí aj všetky ostatné, či už išlo o detviansky, myjavský alebo spišský kroj.
Okrem toho sme sa dozvedeli, že v našom okolí funguje viacej druhov folklórnych súborov, či skupín, niektoré mládežnícke, niektoré pre seniorov.
5. Závery práce
Našou prácou sme sledovali výskum ľudí o ich informovanosti o ľudovom odeve. Okrem toho sme štúdiom literatúry aj my sami informovali. Naša práca poslúžila svojmu účelu. Objektívne hodnotíme naše zistenia ako uspokojivé, aj keď nie dostačujúce, pretože pokiaľ ide o ľudovú kultúru Slovenska často o nej vieme veľmi málo. Možno práve to, že sme spracovávali všeobecne známu tému sme dosiahli také dobré výsledky.
Chceli sme pozdvihnúť našu osobnú hrdosť na slovenský národ, zvýšiť národné povedomie a šíriť našu kultúru. Subjektívne si myslíme, že ciele práce boli dosiahnuté a správne použité v šírení našich poznatkov.
6. Zhrnutie
Táto práca má byť ,,posolstvom“ a istým druhom šírenia národnej hrdosti na našu ľudovú kultúru. Šírili sme význam a postavenie ľudového odevu v našich dejinách, v našom živote. Oblečenie, ktoré nosíme o nás veľa povie a to platí dnes, ale platilo aj v minulosti. Práve vďaka tomu sme mohli pozorovať charakteristické rozdiely kroja v rôznych regiónoch a rôznych ľudí.
Živo sme spolupracovali s ľuďmi, zaujímali sa o ich poznatky a názory na túto tému. Naša práca nebola len teoretickou, ale aj praktickou, pretože sa týkala spoločnosti, nie len stránok v knihách. Komunikovali sme so spoločnosťou osobne, či formou dotazníkov.
Naše ciele sa nám dá sa povedať podarilo splniť, zainteresovali sme do tejto otázky širší okruh ľudí a snáď to bude mať v budúcnosti len dobré odozvy. Je dôležité vážiť si a vedieť čo možno najviac o našom dedičstve a histórií.
7. Resumé
This work should be a message and a way of diffusion of knowledge about our national folk costume. This clothes take a really important place in Slovak history.
We focused on characteristic differences of folk costumes and people in some areas of Slovakia.
We worked with people and were interested in their opinions. This work is not only theory, because we worked with society. We gave to people some questionaires.
We think that we connected in this work enough people. It´s important to know something about our national history and heritage.
8. Zoznam použitej literatúry
1.) NOSÁĽOVÁ, V.: Slovenský ľudový odev. 1. vydanie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1983. 219 s. ISBN 70-005-83
2.) BEŇUŠKOVÁ, Z. – BITUŠÍKOVÁ, A. – CHLEBANA, M. – KOMA, J. – KOSTOVSKÁ, I. – LIPTAYOVÁ, Z. – MARÁKY, P. – MLYNKA, L. – NOCIAROVÁ, D. – PALIČKOVÁ, J. – SEDLÁKOVÁ, V. – ZUSKINOVÁ, I.: Tradičná kultúra regiónov Slovenska: Prehľad charakteristických znakov. 1.vydanie. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 262 s. ISBN 80-224-0518-3
