Ernest Hemingway
Zbohom zbraniam
z anglického originálu A Farewell to Arms
rok vydania: 1929 v Scribner’s Magazine
- kniha sa skladá z 41 kapitol, ktoré sú rozdelené do piatich kníh (častí)
- román (autobiografický)
- hl. postavy: Frederick Henry- pôvodom z Ameriky, pôsobí ako dobrovoľník v talianskej armáde, tenente- poručík, má na starosť kontrolu áut a prevoz chorých do poľných lazaretov
Catherine Barkleyová- pôvodom z Veľkej Británie, pôsobí ako ošetrovateľka v lazare pre chorých, v meste, kde je ubytovaný aj Frederick
- hl. téma: poukazuje na nezmyselnosť vojny, román o láske, ktorá prišla v nevhodný čas, chcela poprieť všetko existujúce okolo seba a možno práve preto stroskotala.
- hl. idea: antimilitaristický zámer
- prostredie a obdobie: - I. sv. vojna, medzi sebou bojujú Rakúsko- Uhorsko (+ Nemecko) a Taliansko(+ Amerika)
- Taliansku armádu ,,vedie” kráľ Vittorio Emanuel, generál Cadona a vojvoda z Aosty
- Rakúsko- Uhorsko vedie cisár František Jozef I., pričom má podporu Vatikánu, keďže jeho krajina je čisto katolíckeho vierovyznania
- dedinka Gorizia, Miláno, Švajciarsko
- vedľajšie postavy:
Rinaldi- Frederickov najlepší priateľ, chirurg, pochádza z Amalfi
Helen Fergusonová- priateľka Carherine, tiež ošetrovateľka, Škótka
manželia Guttingenovci- majitelia chalupy v Švajciarskych horách
- dej: Frederick sa vracia z vojenskej dovolenky znova na front do mestečka Gorizie, kde jeho oddiel býva v malej vile. Opäť sa stretáva so svojimi priateľmi a spoznáva, mladú anglickú ošetrovateľku Catherine Barkleyovú, ktorú mu predstaví jeho najlepší priateľ Rinaldi. Catherine sa mu zdá pekná, no tento nový románik berie len ako spestrenie svojho inak pre neho nudného života na fronte a lepšiu zábavu ako v bodreli s prostitútkami, ktorú do teraz aplikoval. Catherine je však časom do neho stále viac a viac zaľúbená. Často sa stretávajú pričom sa ich rozhovory uberajú k téme, ako ich vojna veľmi odpudzuje a ako veľmi túžia, aby sa už skončila.
Taliani sa zanedlho pripravujú na ofenzívu a tak Frederick odchádza na vojenské stanovište pri rieke Plava, odkiaľ sa má začať útok na Rakúšanov. Spolu so 4 šoférmi sa skrýva v zákope kde diskutujú o tom ako veľmi každý nenávidí túto vojnu. Keď sa začne útok, zákop spolu s nimi vyhodia do vzduchu. Jeden zo šoférov je mŕtvy, jeden ťažko a dvaja ľahko zranení. Frederick utrpel ťažké zranenia oboch stehien a kolien a fraktúru lebky. Odnesú ho do poľného lazaretu, kde sa však nezdrží dlho, pretože kvôli zložitému a ťažkému zraneniu ho musia previesť do americkej nemocnice v Miláne. Do tejto istej nemocnice prichádza čistou náhodou ako výpomoc aj Catherine a Frederick si po opätovnom stretnutí sa s ňou uvedomí, ako veľmi ju miluje. Frederickov stav je vážny a preto sa ho trojica chirurgov rozhodne operovať, no potom bude vraj musieť ležať ešte šest mesiacov. Frederick ale nesúhlasí a dá si zavolať chirurga Valentiniho, ktorý mu nohu zoperuje hneď na druhý deň a tak sa Frederick môže rýchlo uzdravovať. Vzájomný vzťah medzi Catherine a Frederickom sa prehlbuje až to dospeje k záveru, kedy mu Catherine oznámi, že spolu čakajú dieťa.
Frederick sa teda chystá spolu s Catherine na dovolenku ale plány im skríži Frederickova žltačka, ktorú má zo značného množstva alkoholu, ktorý tak rád a často pije. Keď sa to dozvie jeho ošetrujúca ho chce dať pred vojenský súd za úmyselné škodenie si na zdraví, no napokon ho iba zbavia dovolenky a musí sa vrátiť na front. Catherine ostáva v Miláne so svojou priateľkou Helen Fergusonovou.
Po návrate sa Frederick znovu začleňuje do každodenného života na vojne. Objavujú sa problémy s jedlom, s počasím, či výzbrojou. Onedlho sa talianske vojská musia dať na ústup, pretože rakúske a nemecké vojská prelomili frontové línie. Frederick teda pomáha odvážať chorých z lazaretov a potom sa so skupinou ďalších šoférov- Ayma, Pianiho a Bonelliho vydáva na cestu do Udine ( sem majú ustúpiť). Cesta je však vďaka upršanému počasiu a sedliakom, ktorí sa snažia zachrániť čo sa dá, namáhavá a pomalá. Oni sami musia nechať tri autá uprostred lesnej cesty, pretože sa im ich nepodarí vytiahnuť ich z blata. Pred Rakúšanmi teda utekajú pešky a strastiplnou cestou sa pokúšajú dostať do Udine. Ako prvý padne za obeť neprívetivým podmienkam šofér Aymo, ktorého zabijú vlastní v myslení, že ide o rakúskeho vojaka. Postupne odchádza aj Bonelli, ktorý sa bojí prísť o život a preto sa radšej nechá zajať. Posledný šofér sa od Fredericka oddelí vtedy, keď Fredericka zajmú v podozrení, že ide o Nemca a chcú ho popraviť. Podarí sa mu ale utiecť skokom do rieky a dostane sa na hlavnú vlakovú linku z Benátok do Terstu. Tu tajne nasadne na vlak, zbaví sa uniformy a oficiálne sa stáva vojenským dezertérom. Je mu zima je hladný, spomína na svoj starý život na priateľov a prepadáva ho pocit zúfalstva.
Z vlaku zoskakuje v Miláne, kde hľadá Catherine ale tá odišla do Stresy a preto odchádza za ňou. Teší ho jej prítomnosť a je rád, že nemusí myslieť na vojnu. Bojí sa ale, že ho chytia a zastrelia a keď ho barman hotela kde spolu s Catherine bývajú varuje, že sa ho polícia chystá zatknúť rozhodne sa na barmanovej loďke utiecť cez (?) jazero do Švajciarska. Vo Švajciarsku sa spolu s Catherin usadia v horách neďaleko mestečka Montreux, kde bývajú v podnájme u manželov Guttingerovcov. Frederick občas túži vidieť svojich starých priateľov ale zo všetkého najviac sa sústreďuje na príchod svojho dieťaťa. V horách žujú celú zimu, ale nakoniec tesne pred narodením dieťatka odchádzajú do mesta Lausanne, kvôli nemocnici. Vtedy sa píše marec roku 1918 a začína sa nemecká ofenzíva. Catherine si v meste zariaďuje potrebné veci pre dieťa a Frederick chodí boxovať ( podobnosť s Hemingwayom). V jednu noc začne Catherine rodiť, no jej pôrod je veľmi zdĺhavý a namáhavý a tak dieťa musia vybrať cisárskym rezom, no ani to nepomôže. Dieťa sa narodí mŕtve a onedlho s veľkou stratou krvi umiera aj Catherine.
- autobiografickosť románu s Hemingwayovým životom:
Podobnosť Ernesta s Frederikom je v mnohých miestach úplne rovnaká. Hl. prostriedky na písanie tohto románu čerpá najmä zo svojej mládeneckej skúsenosti, keď v roku 1918 ujde z domu a po vstupe USA do vojny sa zúfalo pokúša sa dostať do armády, no keď ho odvodové komisie odmietajú, ponúkne sa Červenému krížu a pod jeho zástavou vchádza ako vodič ambulantného auta do bojujúcej Európy. Ocitol sa uprostred krvavých bojov a vážne ho ranilo, za čo dostal taliansku medailu al Valore Militare. Pozdĺž celej nohy mu ostali jazvy. Bolo to v predných zákopoch pri Fossalte di Piave, kde ho zasiahli úlomky rakúskeho granátu. Dvoch talianskych vojakov čo boli s ním zabilo, tretiemu odtrhlo nohy. Keď nadobudol vedomie pokúsil sa odvliecť beznohého kričiaceho Taliana do zákopového obväzišťa. Potkol sa , objavil ho svetlomet, dvakrát ho ešte trafili do nohy a do kolena a kým prišiel do cieľa Talian už bol mŕtvy a on na pokraji smrti. Z nohy mu vybrali 28 oceľových úlomkov...
Hemingway tiež veľa boxoval
Navštevoval mnohé krajiny, i Švajciarsko a Taliansko, ktoré sú opísané v príbehu.
Je o ňom všeobecne známe, že veľa a rád pije, tak isto ako hlavný hrdina.
On sám povedal: ,, ...každý detail, ktorý pravdivo zobrazíte bude predstavovať celok..”