Jdi na obsah Jdi na menu
 


Táto práca bola uverejnená v súťaži, a aj vyhrala. Je to majetok autorky a spoločnosti, ktorá súťaž vyhlasovala. Nemali sme v záujme poškodiť tejto spoločnosti, ide nám len o zverejnenie vlastného diela.

 

Je veda potrebná?

 

 

 

 

     Iróniou tejto otázky, ktorá je základom celého projektu, do ktorého sa zapájam je, že ani ja, ani miliardy ľudí na tomto svete na ňu nevie odpovedať jednoznačne správne. A prečo? Lebo správna odpoveď neexistuje. A nikdy, pokiaľ bude na tejto Zemi žiť čo i len jeden živý tvor závislý sám od seba ani existovať nebude. Akýkoľvek typ človeka, či už sčítaného vedca až po obyčajného farmára, nebude vedieť okamžite odpovedať na túto otázku. Otázku týkajúcu sa vedy. Pretože veda potrebuje čas. Čas na svoje zdokonalenie alebo úpadok.

     Pri tejto úvahe sa jednoznačne nebudem zameriavať na štatistiky, grafy, či percentuálne výpočty, pretože, podľa môjho názoru, všednému človeku nikdy nič nehovorili. Ony síce neklamú, no sú niečím ohromne neosobným. Otázku: ,, Je veda potrebná?“ sa dá jednoznačne rozanalyzovať omnoho jednoduchšie ako pomocou štatistík. Evidentne treba využiť odpovede –áno alebo- nie. Nie som dospelý človek a preto treba moju nevedeckú domnienku brať s istou rezervou, vlastným názorom.

 

 

Veda –súčasnosť a názor ľudí 

 

Nechcem začať tým, čo by bolo, keby...Treba začať tým čo je. Čiže začať vedou ako takou v súčasnosti. Môj prvý dojem, keď premýšľam nad tým čo si myslia ľudia o vede v dneskajšej dobe je, že ju ani príliš nevnímajú. Nepozastavujú sa neveriacky nad hučiacou práčkou ani nad autom, prechádzajúcim pred nimi. Nepociťujú strach aký by asi pociťovali ľudia z minulosti, zrazu sa ocitajúci v našej dobe. Nepôsobí na nich až záhadne, že NASA chystá ďalší let do vesmíru. Berú to ako samozrejmosť. A práve toto dokazuje, na akej vysokej inteligenčnej úrovni sa nachádza dnešné ľudstvo. V porovnaní s udivením ľudí, keď v roku 1930 mohlo lietadlo prepraviť najviac 20 osôb, by u nich vyvolalo hromadný ošiaľ, ak by sa dozvedeli, že dnes lietadlá typu Boeing prepravujú minimálne 500 cestujúcich. Človek súčasnej doby sa však nad týmto aspektom jeho života nepozastavuje. A to ho pritom pri takmer jeho každom pohybe obklopujú výdobytky techniky. Zapne počítač, a spustí Internet, kde si objedná lístky na lietadlo letiace v najbližších dvoch hodinách do Pekingu. Peniaze sa mu automaticky presúvajú s účtu v banke, takže sa nemusí nijako obťažovať. Vyštartuje z garáže na svojom klimatizovanom aute, pričom telefonuje na svojom mobilnom telefóne do práce a sleduje GPS navádzanie. To je len jeden z mnohých príkladov na výdobytok vedy a techniky. Samozrejme, že tým nechcem povedať, že dnes nie sú na svete ľudia, ktorých by veda istým spôsobom geniality nepriťahovala. Sú však aj taký, ktorí si snahu niektorých osôb nijako zvlášť necenia.

 

Na svete by mal byť niekto, kto by kontroloval niečo také ako osud ľudí. Niekto, kto by komandoval ich vzdelanostnú úroveň. Ak by sme sa spätne pozreli na ich inteligenčný vývoj zistili by sme, že na začiatku fylogenézy človeka, bol jeho druh schopný vymyslieť v jednej časovej perióde omnoho viac spoľahlivejších vynálezov a vedeckých téz ako v skutočnosti. Tým nemyslím len obdobie praveku ale aj ďalších pár období. Rozvoj sa spomaľuje okolo roku 1900. Odvtedy nastáva takzvaná ,, éra zdokonalenia vynálezov“ a až okolo 1950 dochádza k napínavému čakaniu na rok 2000 a na to, čo nové prinesie. Rok 2000 bol akási magická hranica.  A to nielen pre ľudí ale aj pre vedu. V predstavách ľudí sa za ňou skrýval raj, no po prekonaní vedecko-fantastickej  prekážky v členení dejín nastalo pre ľudí iba niečo iné. Rozhodne nie to, čo by považovali za vysnívaný ideál predstáv o svojom budúcom živote. A tým veda dosiahla iný rozmer vo svojej formovateľnosti. Súčasní ľudia na tejto planéte už nečakajú pri každom vedeckom  pokroku  na niečo záhadné, či úžasné, niečo podobajúce sa sci-fi románu. Sledujú vedecký pokrok s istou rezervovanosťou a nenechávajú sa uniesť víziami ďalšieho milénia.

No aby sme príliš neodbočili od témy, vráťme sa k našej najhlavnejšej otázke, či je veda potrebná. Nechcem zastávať ani jedno stanovisko z odpovedí áno, nie a preto sa budem zameriavať na oboje.

 

Áno, veda je potrebná!

 

     Nie každý človek musí zastávať toto tvrdenie. Môže mať aj opačný názor, no i tak si niekde v podvedomí uvedomuje, že bez vedy by nežil tak ako dnes. Stále hovorím o vede všeobecne ale veda nie je len názov nejakého študovaného javu. Zahrňuje techniku, prírodu, geografiu, človeka a mnohé ďalšie, do jedného celku. Ako pomôcku na vyjadrenie potreby vedy si pokojne môžete otvoriť hoci i len obyčajný ,, Rozum do vrecka“.  Nepochybne, každej jednej téme, ktorá sa nachádza v obsahu tejto knihy, dopomohla k vývoju veda.

     Bez vedy v astronómií by sme nikdy nezistili, že na Marse na nachádza voda ukrytá v ľadových kvapôčkach. Vlastne by sme sa bez vedy do vesmíru nikdy nedostali. Nik by nevedel vypočítať množstvo paliva, ktoré spotrebuje kozmická loď, ktorú musel taktiež niekto zostrojiť. Nik by nevedel, že vo vesmíre sa nachádzajú čierne diery a pohlcujú všetko do prázdnoty a taktiež by sa nik nedozvedel že to čo na nás v noci ,, svieti“ sú hviezdy a Mesiac.

Alexander Fleming nemohol vedieť, že pleseň, ktorá sa v roku 1928 objavila v jeho laboratóriu, zachráni neskôr milióny ľudí. Áno, aj v medicíne veda jednoznačne ovplyvnila život človeka. Dnešná pokroková medicína dokáže bez akýchkoľvek väčších komplikácií oddeliť siamské dvojčatá. Bez objavenia röntgenových lúčov by nik nevedel, že fajčenie je zdraviu škodlivé. Vďaka objavu inzulínu dnešní cukrovkári môžu žiť neobmedzovane vzhľadom na svoju chorobu. Na svete sa vytvára mnoho krvných bánk. Ľudia dokonca pokorili aj hranicu stvorenia živej bytosti, keď dokázali naklonovať ovcu, alebo vytvoriť človeka ,, zo skúmavky“.

Hádam najväčším objavom vedy zo všeobecného hľadiska bol objav elektriny Williamom Gilbertom z roku 1600, aj keď na jej praktické použitie sme čakali až do roku 1900. Elektrina dopomohla k vynájdeniu tisícok elektrických zariadení a spôsobila revolúciu vo vývoji ľudstva. Odvíjali sa z nej vynálezy ako napríklad Voltova elektrická batéria z roku 1800,  vytvorenie dynama Michaelom Faradayom roku 1831, o niečo neskôr v roku 1879 Edisonova  prvá elektrická žiarovka. Elektrina dopomohla k vytvoreniu takých vecí ako sú počítače, akumulátory, televízory, rôzne priemyselné stroje, roboty v továrňach alebo kuchynské spotrebiče.

Svet neustále vytvára nové a nové vedecké projekty, ktoré by nám mohli uľahčiť cestu naším životom. Ľudia sa snažia vymyslieť  niečo nové. Niekedy sú to malé japonské roboty, pre zábavu dospelých, ktorý ešte stále žijú v svojom detskom svete, inokedy to môže byť kvalitný syntetizátor, s ktorým si človek vytvorí svoj vlastný orchester. Určite všetci chvália človeka, ktorý vymyslel aj niečo také, pre túto dobu až jednoduché, ako je mobilný telefón, ktorý má dnes asi každý priemerný človek.

Veda je potrebná, najmä ak má pomáhať. Napríklad automatickou prevodovkou, či výťahom pre telesne postihnutých ľudí. No mnoho krát veda nie len to dobré. Ako sa hovorí, všetko dobré, má v sebe kúsok zla.

 

 

 

Je veda nepotrebná?

 

 

Ďalšie stanovisko našej hlavnej otázky začínam tiež otázkou, pretože povedať, že veda je nepotrebná sa mi zdá trocha kruté. Treba sa však zamyslieť nad tým, čo by bolo ak by sme nikdy vedu nepotrebovali. Môžeme sem zahrnúť moje predchádzajúce stanovisko (viď vyššie) ale nemôžem ani povedať, že ak by nebolo vedy, nežili by sme ako vyspelá civilizácia súčasnosti ale možno ako civilizácia nejakého technologického praveku. Nevieme ako by to bolo bez vedy, pretože to nikdy nik neskúsil. Zopár osôb by zrejme namietalo, že napríklad ľudia žijúci v odľahlých pustatinách, ako niektoré africké obyvateľstvo, nemajú ani tušenia o nejakom vedeckom pokroku, no mýlil by sa, ak by to tvrdil. Každý človek na tejto planéte sa už aspoň raz stal súčasťou nejakého vedeckého procesu.

     Je však smutné, a to jednoznačne, že niektorí vedci sa nesnažia svoje vynikajúce nápady zrealizovať do takej podoby aby neubližovali aj ostatným. Zaujímavým dotazom je, že  výnimkou je snáď iba Albert Einstein, ktorý chcel aby sa jeho práca využívala na mierové účely a i napriek tomu viedla k vytvoreniu atómovej bomby. A tu môžem začať vymenovávať všetko zlé, na čom sa podieľa aj veda.

Asi najväčším prešľapom vedy v dejinách ľudstva sa stala výroba zbraní. Akýchkoľvek.

Nemať zbrane, by znamenalo, že I. a II. svetová vojna by sa vôbec  nemuseli udiať. Nebolo by toľko krviprelievania a zmárnených ľudských životov. Typickým príkladom zneužitia niektorého z vynálezov vedy je aj bombardovanie Hirošimy a Nagasaki atómovými bombami, ktoré niekto len tak pre zábavu nazval ,, Little Boy“ a ,, Fat Man“.  Myslím si, že ak by neboli také diabolské nástroje ako guľomety, samopaly, míny, granáty, bomby a v podstate celý arzenál muničného skladu armády, nikdy by nik nevidel v očiach, či už malých detí, alebo dospelých strach zo šíriaceho sa dymu a pachu spáleného mäsa a krvi.  Neboli by vojny. A tým by sa zlepšila aj dnešná situácia vo svete. Ľudia si želajú predovšetkým mier! Ale ak budú všetci naďalej zaslepení vidinou ohromného peňažného zisku z vedeckých objavov, nakoniec nás naša milovaná veda privedie do záhuby a úplne zničí celý svet.

Ďalšou z negatív vedy môže byť napríklad aj veľký pokrok v genetike. Geneticky modifikované potraviny sú pre človeka svojou doslova až neprírodnou stavbou nepoužiteľné.

Alebo je snáď normálne, že vývoj medicíny začne pomaly siahať k tomu aby sme vytvárali ,, vlastných ľudí“ a slovo natalita by sa navždy vytratilo z kníh a učebníc?

No na vine nie je len a len veda. Zlyháva predovšetkým ľudský faktor, ktorý si neuvedomuje, že aj to najúžasnejšie môže byť zároveň tým najnebezpečnejším?  V novinách sa napríklad píše že približne o 10 rokov budú ľudia schopní vytvoriť taký typ telefónu, ktorý bude schopný napodobniť hlas akéhokoľvek človeka, bez toho aby sa dal rozoznať. Prosím, a to je nám na čo dobré?

Na také detaily, ako je ,, hlasový telefón“ si vedci čas nájdu, ale aby boli schopní vytvoriť novú formu výroby a uchovávania energie čas nemajú a tak sme odkázaní aj naďalej na fosílne palivá, ktorých zásoby sa míňajú. V podobe benzínu v autách znečisťujú ovzdušie a vytvárajú čím ďalej tým väčšiu ozónovú dieru, ktorá spôsobí, že sa naše budúce generácie budú cítiť ako grilované kurčatá. Vďaka smogu nám vymierajú lesy- zdroj kyslíka. Rôznymi chemikáliami sa znečisťuje voda v riekach, potokoch a moriach a to je nám ľudom a vede, ktorá je našou súčasťou úplne jedno.

 

 

 

 

 

 

A čo z toho vyplýva?

 

Niektorým z mojich argumentov o tom, či je veda potrebná, sa snáď budete aj smiať, pretože sú z veľkej časti neopodstatnené. No je to názor, názor človeka a práve preto musí byť akceptovateľný. Či už si niekto vyberie, že bude vedu nenávidieť, lebo zničila toľko ľudských životov a spôsobila na tomto svete veľa zla, alebo jednoducho preto, lebo baterky v tých úžasných mobiloch nám vydržia len niekoľko dní, je to jeho názor.

Ak si niekto vyberie, že bude vedu milovať preto, lebo si je vedomý ako napomáha ceste človeka, alebo jednoducho preto, lebo sa mu páči nápad s umelou inteligenciou, ktorá by bola schopná hrať s nami basketbal, servírovať obed i chodiť po schodoch, aj napriek tomu že sa nedokáže postarať o naše deti, je to jeho vlastný názor.

 Pretože názor človeka, je to, čo najviac ovplyvnilo vedu a jej rozvoj.